Ako vstal banícky región z popola

Autor: Anna Zemanová | 25.5.2017 o 7:19 | (upravené 25.5.2017 o 7:57) Karma článku: 8,24 | Prečítané:  2943x

Písal sa rok 1986. V regióne Hauts de France po dlhých 120 rokoch ukončili ťažbu čierneho uhlia. Zdalo sa, že to bude koniec – baníkov, ich rodín, celých generácií, ktoré ťažba živila. 

Mnohí by na tomto mieste dnes čakali opustené haldy, polozborené štôlne a vyľudnenú krajinu. No nie je to tak. Región sa nezrútil, práve naopak, vstal z popola. Doba postuhoľná vôbec nemá podobu apokalypsy.

Ako zomieral Fénix

Nedávno som Hauts de France navštívila. Najsevernejší francúzsky región hraničí s Belgickom; na skok je to aj do Londýna – zo dve hodinky. A rovnako tak aj do hlavného mesta Paríža.

Hauts de France má dokopy takmer šesť miliónov obyvateľov. Údolie sa rozprestiera medzi viacerými mestečkami, cieľom bolo sedemtisícové Loos en Gohelle.

Je to jedno z banských miest, kde sa pred približne tridsiatimi rokmi skončila viac ako storočná tradícia ťažby čierneho uhlia.  

Údolie bolo beznádejne prešpikované štôlňami, ktoré siahali aj do hĺbky jedného kilometra. Pôda sa nečakane otvárala, vznikali pätnásťmetrové prepadliská. Kvôli ohrozeniu obyvateľstva museli zbúrať 1500 domov. Životné prostredie bolo zničené, väčšina uhoľných zásob vyťažená.

Ukončenie ťažby vtedy v roku 1986 nariadila vláda. Rovnako, ako dnes na Hornej Nitre, si miestni ťažko vedeli predstaviť, čo s nimi bude ďalej; či si dokážu nájsť opäť zamestnanie a či ich v tomto kraji vôbec čaká nejaká budúcnosť.  

Región sa však podobne ako mýtický vták Fénix (ktorého má dnes mestečko Loos en Gohelle vo svojom erbe), znova narodil a vstal z popola.

Budúcnosť našiel v modernom prístupe hodnom 21. storočia.

A ako vstal z popola

Kraju dominuje iný priemysel ako v minulosti: automobilový a železničný, vyrábajú sa tu tiež technologické textílie a stoja logistické centrá.

Dôraz sa tiež kladie na komunikačné technológie, obnoviteľné zdroje energie a život bez fosílnych palív. Plní sa tak plán takzvanej tretej priemyselnej revolúcie.

Paradoxne, región, ktorý sa preslávil ťažbou fosílnych palív, v súčasnosti pri rekonštrukciách a výstavbe budov využíva energie z obnoviteľných zdrojov.

Takto bola zrekonštruovaná aj hlavná budova baní, ktorú som navštívila. Tá dokonca slúži ako eko-podnikateľský inkubátor, určený pre firmy, ktoré prichádzajú s ekologickými inováciami.

Vďaka verejno-súkromnému partnerstvu sa opustené objekty zmenili na vedecké vývojové centrá, kde mladí majú zelenú.

Kraj však na svoju banícku tradíciu nezabudol. Nevýhodu premenil vo výhodu, ktorá konkuruje Louvru. Haldy odpadu, ktoré vznikli ťažbou, UNESCO totiž zapísalo do zoznamu lokalít Svetového kultúrneho dedičstva. Ako najvyššie haldy na svete s výškou 186 metrov.

Toto priemyselné dedičstvo je verejnosti dostupné. Môžete ísť na turistiku, prejsť sa po náučných chodníkoch.

Inšpirujme Hornú Nitru

Hauts de France bol pred tridsiatimi rokmi zabudnutý chudobný región, ktorý húfne opúšťali mladí. Kto by tam chcel žiť? Dnes tretinu obyvateľstva tvoria ľudia, mladší ako 25 rokov. Je to generácia potomkov baníkov s novými príležitosťami, ktorým vlial Fénix nádej.

Aj Horná Nitra, kde sa ťažba hnedého uhlia stáva neudržateľnou, by potrebovala zažiť podobný príbeh. Vieme, že na to má.

Nehovoríme, že bane treba zavrieť zajtra. No poďme sa už konečne aspoň rozprávať, ako pomôcť tomuto regiónu vstať z popola.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Vyšla nová vlastnícka štruktúra Váhostavu, odhalila sa aj Penta

V protischránkovom registri majú Brhel, Fiľo, Haščák či Široký zapísané prvé firmy.

DOMOV

Učiteľ: Progresívnych učiteľov ministerstvo kleplo po prstoch

Rodičia a učitelia zbierajú podpisy.


Už ste čítali?