Zákon o štátnom rozpočte nemá veľa paragrafov, avšak dva z ôsmich sa týkajú príjmov z dvoch štátnych podnikov, ktorých fungovanie a prípadne aj existencia je minimálne diskutabilné.
Paragraf 6 hovorí o tom, že Vodohospodárska výstavba, š. p., odvedie za rok 2017 do štátneho rozpočtu osobitný odvod zo zisku po zdanení v sume 2 mil. eur. A v § 7 sa hovorí, že Lesy Slovenskej republiky, š. p., odvedú za rok 2017 do štátneho rozpočtu osobitný odvod v sume 5 mil. eur.
Vodohospodárstva výstavba, ktorej výsledok hospodárenia bude skôr stratový ako ziskový. Príjem do štátneho rozpočtu zo štátneho podniku je rizikovým príjmom. Premiér Fico veľkolepým štýlom znárodnil v roku 2015 zrušením zmluvy elektráreň – Vodné dielo Gabčíkovo. Vodné dielo Gabčíkovo sa dostalo do majetku a do správy Vodohospodárska výstavba a je úplne zjavné, že štát nezvláda správu tohto vodného diela a elektrárne. V rozpočte nie sú rozpočtované výdavky na opravy, rekonštrukcie plavebných komôr Vodného diela Gabčíkovo a ďalšie nevyhnutné investície. Budúcu stratu očakávajú z titulu poklesu cien energií. Toto neobstojí. Aj preto je zarážajúce, že napriek týmto faktom štátny rozpočet počíta s príjmom odvodu vo výške 2 mil. eur z hospodárenia Vodohospodárskej výstavby.
V § 7 sa hovorí o štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, ktorý má odviesť do štátneho rozpočtu 5 mil. eur. Prijali sme Parížsku dohodu, v ktorej sa zaväzujeme k dodržiavaniu záväzkov súvisiacich s klimatickou zmenou a adaptáciou Slovenka na zmenu klímy. Je na úvahu či naozaj týchto 5 mil. eur zisku je tak významný v štátnom rozpočte tento príjem, či by nebolo lepšie uvažovať nad zmenou hospodárenia lesov Slovenskej republiky aj za cenu možno nižšie príjmu, ale za cenu plnenia našich záväzkov voči krajine. A nie je to len Parížska dohoda, ale sú to rôzne ďalšie dohody, ku ktorým sme sa ako Slovenská republika v minulosti zaviazali.
V rámci verejnej správy je aj rozpočet Environmentálneho fondu. Objem príjmov environmentálneho fondu je počítaný na 487 mil. eur, ktorý má byť dosiahnutý výlučne z vlastných zdrojov bez dotácií zo štátneho rozpočtu, pričom len príjmy z predaja kapitálových aktív, to znamená príjmy z predaja emisných kvót sa počítajú na 116 mil. eur . Výdavky environmentálneho fondu sa navrhujú vo výške 35,6 mil. eur. To znamená, že príjmy tvorené z predaja emisií , získané z dražieb kvót nie sú zapojené do plánovania výdavkov rozpočtu životného prostredia, ale v podstate na hotovostnom princípe znižujú bilanciu verejného dlhu. Mám vážne výhrady, aby sa tieto prostriedky používali napríklad na likvidáciu čiernych skládok. Čiernych skládok, ktoré vznikajú z neplnenia si povinností jednotlivých znečisťovateľov. Na základe týchto údajov na najbližšiu schôdzu Národnej rady predložím návrh zákona, aby sa k použitiu výnosu z predaja emisií vyjadroval aj príslušný parlamentný výbor. Je to aj z titulu budúcich požiadaviek na adaptáciu Slovenska na zmenu klímy.
Kapitola ministerstva životného prostredia bude mať v roku 2017 k dispozícii celkové výdavky vo výške 490 mil. eur z čoho 409 mil. eur je na plnenie jedného z hlavných cieľov ministerstva, a to minúť eurofondy. Významný zámer bez nejasne určeného cieľu.
Ako pozitívne vnímam transfer na Slovenský vodohospodársky podnik vo výške 27,1 mil eur. Tento podnik je dlhodobo v strate, ktorú vytvára štát neuhrádzaním tzv. neregulovaných platieb za objednané služby. V rozpočte sa uvádza , že sú určené na konkrétne, avšak bližšie nešpecifikované protipovodňové opatrenia a nie na objednané služby.
Požiadala som SVP o konkretizáciu plánovaných investičných výdavkov , aby bolo jasné na aké protipovodňové opatrenia sú určené, či na dlhodobo plánované investície, alebo nebodaj či nepôjdu na protipovodňovú ochranu investície Jaguár.
Nerozpočtujú sa žiadne prostriedky Európskej únii a spolufinancovania v novom programovom období pre odpadové hospodárstvo a environmentálne rizikové faktory.
Návrh rozpočtu kapitoly ministerstva životného prostredia nezabezpečuje niektoré obligatórne výdavky rezortu v požadovanom rozsahu. V samotnom predloženom materiály sú explicitne vymenované uznesenia a záväzky, ktoré sa neplnia. Napríklad nie sú vyčlenené finančné prostriedky na systematické vzdelávanie zamestnancov územnej samosprávy plniacich úlohy štátnej správy. Možno banalita, ale veľmi, veľmi dôležitá vec, pretože výkon štátnej správy v oblasti ochrany prírody, ovzdušia a štátnej vodnej správy vykonávajú samosprávy, obce a mestá. A je veľmi dôležité, aby boli títo ľudia dostatočne fundovaní na rozhodovanie v týchto konaniach. Sú to konania veľmi zložité, na ktoré sa vzťahuje aj Aarhuský dohovor. Sú to konania, ktoré sú často predmetom rôznych odvolávaní, súdov a protestov.
Nie sú rozpočtované prostriedky na plnenie povinnosti k programu prevencie a manažmentu rizík vyplývajúcich z opustených a uzavretých úložísk ťažobného odpadu, na realizáciu úloh akčného plánu pre mokrade, na opravu niektorých konkrétnych hrádzi, prostriedky na priebežné plnenie programu starostlivosti o národný park Slovenský raj , úlohy vyplývajúce z Vodnému plánu Slovenska, či zo štátneho programu sanácie environmentálnych záťaží. Je to množstvo neplnených vlastných uznesení vlády.
Z rozpočtu kapitoly životného prostredia nevidno žiadnu víziu, žiadne napĺňanie akčných plánov. Alebo žeby to bolo z dôvodu, že ministerstvo životného prostredia ich ani nemá ?