reklama

Komu patrí táto krajina? Má v nej každý rovnaké práva a povinnosti?

Čo je viac, naše prírodné bohatstvo, liečivé pramene, alebo zisk skupiny zahraničných investorov? Komu vlastne patrí naša krajina?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (22)

Dramatické udalosti na východnom Slovensku v maličkej obci Smilno zatriasli nejedným obyvateľom našej krajiny. Po 10 rokoch geofyzikálnych a iných prieskumných prác plánujú ťažbári vykonať hlbinný vrt, ktorým chcú preveriť svoje zistenia o zásobách horľavého zemného plynu. Vrt má byť 1 500 m hlboký a vybudovaný tak, že v prípade, že výsledky ložiskového geologického prieskumu budú dostatočné, požiadajú o povolenie na ťažbu. Predtým ešte ministerstvo rozhodne o schválení zásob výhradného ložiska a vydá osvedčenie o výhradnom ložisku. Potom to už pôjde rýchlo, cez príslušný banský úrad sa určí dobývací priestor výhradného ložiska. Rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru je územným rozhodnutím - rozhodnutím o využití územia podľa osobitných predpisov a jeho hranice, chceš – nechceš, vyznačí sa v územnoplánovacej dokumentácii dotknutých obcí.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Po rôznych majetkových prevodoch je aktuálne povolenie vydané pre skupinu držiteľov prieskumného územia s označením P34/06 „ Svidník – ropa a horľavý zemný plyn“ na spoločnosti Alpine Oil & Gas Slovakia, s.r.o., Bratislava (50%), JKX Ondava B.V. org. zložka Bratislava (25%), ROMGAZ s.r.o., Bratislava (25%). Prieskumné územie má rozlohu 468,98 km2 a povolenie je platné do 01.08.2016. V súčasnosti bolo požiadané o predĺženie platnosti povolenia a zmenu výmery prieskumného územia.

V sobotu večer som bola nachystaná nočným spojom cestovať do obce Smilno. Ešte v piatok som telefonicky hovorila s riaditeľom Okresnej polície v Bardejove a prosila ho o súčinnosť, s tým, že treba situácii venovať náležitú pozornosť, lebo konfliktov môže pribúdať. So situáciou bol oboznámený a napokon aj v priebehu soboty policajti zasiahli a nateraz situáciu upokojili.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zostala som teda v Bratislave nad papiermi a neveriacky krútim hlavou nad tým , kam to nechalo Ministerstvo životného prostredia dospieť. To naozaj zákony platia len pre drobný ľud a tí ostatní sa môžu krútiť okolo paragrafov ako dievčina v nočnom bare okolo tyče?

Obrázok blogu
(zdroj: Sven Rohloff)

Som toho názoru, že prieskum sa dostal do etapy, keď pokračovanie činnosti musí byť podmienené ďalšími procesnými úkonmi. Slovensko v roku 2006 pristúpilo k Aarhuskému dohovoru, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby sa významné aktivity v území s dopadom na životné prostredie neuskutočnili bez aktívnej účasti verejnosti. Dohovor garantuje verejnosti prístup k informáciám, efektívnu účasť v konaniach a súdne preskúmanie každého rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia, a to všetko v oblasti životného prostredia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Spoločnosť vykonávala zatiaľ prieskum bez nutnosti vŕtania. Ako sa javí, mali relatívne pohodlný život. Nikto ich nekontroloval a priebežné správy nechávali v utajenom režime , bez verejnej kontroly. Prečo v utajení? Nuž lebo investor sa rozhodol, že priebežné výsledky svojej práce nezverejní a dokonca ani nepredloží na posúdenie plánované realizačné činnosti, a to projekt vrtu a spôsob ťažby zemného plynu.

Vrtné práce pre horľavé látky, ktorou horľavý zemný plyn bezpochyby je, musia spĺňať množstvo bezpečnostných prvkov a pre čerpací pokus a jeho prípravu musí organizácia vypracovať projekt s presným technologickým postupom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keďže je všetko tajné, tak som si preštudovala webovú stránku spoločnosti Alpine Oil and Gas. Dôvodom tajnosti nie je spôsob vŕtania a ani vystrojenie vrtu, veď to sú známe techniky. Ide o niečo iné. Ide o utajenie práve všetkých okolností okolo čerpacieho pokusu, použitia znečisťujúcich látok pri čerpacom pokuse, nakladanie s odpadovou vodou, ktorá môže byť nebezpečným odpadom a napokon samotné čerpanie plynu počas čerpacej skúšky.

Ak by sa počas čerpacích skúšok potvrdila významná prítomnosť ropy a zemného plynu, spoločnosť vykoná dlhodobé čerpacie skúšky, aby mohla vypočítať zásoby. Tento proces môže trvať aj 9 týždňov. Výpočet zásob predložia Ministerstvu životného prostredia SR. Ak ministerstvo ložisko zaregistruje, môže štát v novom správnom konaní zahájiť ťažbu nerastov. Tú prioritne vykonáva spoločnosť, ktorá ložisko našla, ak do jedného roka prejaví záujem.

Takže poďme na fakty, ktoré nám poskytuje samotná Alpine Oil na svojej stránke:

  • V roku 1982 bol vyhĺbený 5 700 m hlboký vrt Smilno-1 a počas 60-dňovej čerpacej skúšky sa ťažilo 1,4 mil. m3 zemného plynu denne. Týmto vrtom bolo objavené ložisko, no v danej dobe neexistoval pre také množstvo zemného plynu vhodný trh. Nové 2-D seizmické merania naznačujú pravdepodobnosť, že v oblasti Smilna sa nachádza veľké ložisko zemného plynu.

  • Veľmi podrobne opisujú ako sa realizuje prieskumný vrt, ako sa plánuje umiestnenie vrtu, a to, že výsledný projekt vrtu je potom podaný na posúdenie Banskému úradu v Košiciach a Ministerstvu životného prostredia SR v Bratislave. Opisujú prípravné práce, samotné vŕtanie, čerpacie skúšky.

  • Pri opisovaní ťažby i dopadov na životné prostredie už také detaily nie sú. Vyjadrenie spoločnosti na ich stránke: cit. „ Aby sme hneď na začiatku predišli nedorozumeniam, musíme zdôrazniť, že prieskumné činnosť Alpine Oil and Gas sa v žiadnom prípade nezameriava na vyhľadávanie bridlicového plynu a ropných bridlíc. Na Slovensku v žiadnom prípade neuvažujeme o realizácii hydraulického štiepenia, ktorá sa obvykle využíva práve pri ťažbe bridlicového plynu a ropných bridlíc.“  

Verejnosť má právo mať objektívne a úplné informácie. Ílovce až ílovité bridlice s polohami pieskovcov dosahujú v tejto geologickej štruktúre mocnosť 100 až 500 m. Je známe, že Slovensko má určité nezanedbateľné zdroje frakovateľných zdrojov, a to vo viacerých častiach krajiny. Možno sú to aj tieto zdroje, tu na východe, v obci Smilno. Obyvatelia sa môžu oprávnene obávať. Vyhlásenie na stránke investora nič neznamená. Obavy potvrdzujú aj práce v utajení.

Ministerstvo životného prostredia je tým orgánom, ktoré má garantovať napĺňanie tohto práva verejnosti na objektívne a úplné informácie. Je dosť dôvodov na uplatňovanie postupov podľa zákona 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Ak navrhovateľ činnosti nepredloží Oznámenie o zámere samostatne, Ministerstvo životného prostredia by malo konať samo, a to na základe informácií, ktoré mu ležia na stole . Ktoré sú to?

Aj na základe diskusie k môjmu blogu dopĺňam a upravujem text:

Existuje rozsudok súdneho dvora (druhá komora) ktorý rozhodol takto:

1. Bod 14 prílohy I smernice Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, zmenenej a doplnenej smernicou 2009/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2009, sa má vykladať v tom zmysle, že skúšobný vrt, o aký ide vo veci samej, v rámci ktorého sa predpokladá skúšobná ťažba zemného plynu a ropy s cieľom určiť komerčnú hospodárnosť ložiska, nepatrí do pôsobnosti tohto ustanovenia.

2. Článok 4 ods. 2 smernice 85/337, zmenenej a doplnenej smernicou 2009/31, v spojení s bodom 2 písm. d) prílohy II uvedenej smernice sa má vykladať v tom zmysle, že povinnosť vykonať posudzovanie vplyvov hĺbkového vrtu, o aký ide vo veci samej, na životné prostredie môže vyplývať z tohto ustanovenia. Príslušné vnútroštátne orgány majú teda povinnosť osobitne preskúmať otázku, či vzhľadom na kritériá uvedené v prílohe III smernice 85/337, zmenenej a doplnenej smernicou 2009/31, musí byť vykonané posudzovanie vplyvov na životné prostredie. V rámci toho treba predovšetkým preskúmať, či vplyvy skúšobných vrtov na životné prostredie môžu byť z dôvodu vplyvov iných projektov závažnejšie než pri neexistencii týchto iných projektov. Toto posudzovanie nemôže závisieť od hraníc územia obce.

Vychádzajúc z paralely ťažby zemného plynu zo známych dokumentácií je pravdepodobné, že aj pri tomto vrte budú obdobné situácie, ktoré sú to?

  1. Počas vŕtania môžu vznikať odpady pochádzajúce z geologického prieskumu, ťažby, úpravy a ďalšieho spracovania nerastov a kameňa v kategórii nebezpečné odpady: 01 05 05 vrtné kaly a vrtné odpady obsahujúce olej; 01 05 06 vrtné kaly a iné vrtné odpady obsahujúce nebezpečné látky. Ako sa bude s nimi nakladať?

  2. Počas čerpacieho pokusu bude vznikať banská voda (ložisková voda), ktorá je sprievodným produktom ťažby zemného plynu. Banská voda sa likviduje zväčša utrácaním do zemskej kôry v zmysle povolenej banskej činnosti mimo lokality. Ako a kde sa bude likvidovať?

  3. Podľa § 28 vodného zákona je potrebné vyjadrenie orgánu štátnej vodnej správy na geologické práce. Takéto vyjadrenie nie je známe.

  4. Nie je známy spôsob ťažby zemného plynu pri dlhodobej čerpacej skúške.

  5. Nie je známe využitie pomocných látok, identifikácia ich nebezpečnosti, klasifikácia látok alebo zmesí využívaných pri ťažbe a ich ekologické informácie a opatrenia pri zneškodňovaní.

  6. Nie je známe množstvo skladovaných ropných látok pre účely prevádzky vrtnej súpravy.

  7. Vzhľadom na predchádzajúce čerpacie skúšky na vrte Smilno 1, kedy sa počas 60 dňovej čerpacej skúšky ťažilo 1,4 mil. m3 zemného plynu denne je predpoklad, že aj pri čerpacích skúškach sa dosiahne ťažba určite viac ako 500 000 m3/deň, čo je už úroveň zisťovacieho konania. Ak vezmem do úvahy rozhodnutie súdneho dvora, tak tento bod by som mala zo zoznamu vypustiť. V odôvodnení rozhodnutia súdneho dvora sa píše, že pri skúšobných vrtoch nie je predpoklad takýchto objem ťažby. 

  8. Je obvyklou praxou, že prieskumné vrty sa budujú ako ťažobné. Navrhovaná činnosť – ťažobný vrt v Smilne má hĺbku 1 500 m. Navrhovaná činnosť sa dostáva na úroveň povinného hodnotenia.

  9. Ministerstvo zdravotníctva nesúhlasí so zmenou prieskumného územia a upozorňuje na skutočnosť, že zasahuje do ochranných pásiem prírodných liečivých zdrojov v Bardejovských kúpeľoch, ktoré chráni infiltračnú a akumulačnú oblasť prírodných liečivých vôd. Medzičasom Ministerstvo zdravotníctva zmenbilo svoj názor a už mu vraj vŕtanie a pokračovanie prieskumu nevadí.

Podľa hĺbky vrtu - viac ako 500 m, ako aj predpokladanej kapacity ťažby pri čerpacej skúške (do 500 000 m3/deň je zisťovacie konanie, nad 500 000 m3/deň je povinné hodnotenie) , navrhovaná činnosť – prieskumný vrt podlieha zisťovaciemu konaniu podľa prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, časť 1. Ťažobný priemysel

Čo je viac, naše prírodné bohatstvo, liečivé pramene alebo zisk skupiny zahraničných investorov? Komu vlastne patrí naša krajina? Nesúhlas verejnosti, nedoriešené odborné otázky, predbežné opatrenie Okresného súdu ohľadom vstupu na pozemok , opomínanie kontrol povinností uložených v rozhodnutí o určení prieskumného územia, nesplnenie si povinnosti navrhovateľa predložiť Oznámenie o navrhovanej činnosti, námietka Ministerstva zdravotníctva SR. 

To je len čiastočný opis nejasností, na základe čoho by malo Ministerstvo životného prostredia konať. Bez váhania nevyhovieť žiadosti o predĺženie a určenie nového prieskumného územia, alebo to existujúce pozastaviť až do doby ukončenia komplexného posudzovania vplyvov na životné prostredie pre navrhovanú činnosť.

Rozsudok súdneho dvora hovorí jasne: Príslušné vnútroštátne orgány majú povinnosť osobitne preskúmať otázku, či vzhľadom na kritériá uvedené v prílohe III smernice 85/337, zmenenej a doplnenej smernicou 2009/31, musí byť vykonané posudzovanie vplyvov na životné prostredie. V rámci toho treba predovšetkým preskúmať, či vplyvy skúšobných vrtov na životné prostredie môžu byť z dôvodu vplyvov iných projektov závažnejšie než pri neexistencii týchto iných projektov. Toto posudzovanie nemôže závisieť od hraníc územia obce. Takéto skúmanie nebolo vykonané.

Ministerstvo životného prostredia vydalo dňa 14.6.2016 rozhodnutie o zmene prieskumného územia a o predĺžení platnosti prieskumného územia "Svidník". Podmienku vykonať posudzovanie vplyvov na životné prostredie hlbinných vrtov tam neuviedlo. Rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné. 

Anna Zemanová

Anna Zemanová

Bloger 
  • Počet článkov:  36
  •  | 
  • Páči sa:  154x

... aby Slovensko zostalo krásnou krajinou s bohatými prírodnými zdrojmiPoslankyňa NR SR, členka Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie; tímlíderka pre životné prostredie strany SaS Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu