reklama

Ochrana Sihote leží na stole

Návrh Programu starostlivosti o les  pre lesný celok Lesy SR na území Vodárenského zdroja Karlova Ves – ostrov Sihoť je typickým príkladom, ako to v našej spoločnosti nefunguje.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Opäť je tu téma ochrany pitnej vody. Tentokrát vodárenského zdroja Sihoť v Bratislave, v k.ú. Karlova Ves a k.ú. Devín. Štátna správa má šancu v praxi predviesť ako vážne to s ochranou podzemnej vody myslíme vážne. Návrh Programu starostlivosti o les pre lesný celok Lesy SR na území Vodárenského zdroja Karlova Ves – ostrov Sihoť je typickým príkladom, ako to v našej spoločnosti nefunguje. Takmer 6 rokov prebieha diskusia a správne konania o vyhlásení nových ochranných pásiem vodárenského zdroja. Hospodárenie na lesných pozemkoch v inundácii Dunaja je len jednou z problematík, i keď asi najvýznamnejšou pre samotnú ochranu ostrova.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Mojim názorom je, že ochranu Vodárenského zdroja Sihoť treba posúdiť komplexne:

  • Ako najväčšie potencionálne riziko prieniku znečistenia do podzemných zásob je intenzívna ťažba dreva. Maloplošné holoruby prinášajú riziko znečistenia podzemnej vody aj ropnými látkami , pesticídami a v dôsledku narušenia pôdneho krytu vytvárajú aj cestu pre bakteriologické znečistenie. Ochrana zdrojov pitnej vody, ako strategickej suroviny, musí mať prednosť pred ekonomickým prínosom z ťažby dreva. Návrh ťažby je v tesnej blízkosti systému studní a holoruby predstavujú reálne vysoké ohrozenie kvality podzemnej vody.

  • Stanoviť opatrenia v inundácii, napr. bodové opatrenia vybraných studní, zadefinovať druh a spôsob oplotenia záhrad, studní a iných vodárenských objektov. Realizovať opatrenia na vodohospodárskych zariadeniach, napr. nariadiť vodotesné uzatvorenie monitorovacích šácht a čerpacích vrtov a zabezpečiť monitoring ohrozených studní a vrtov z dôvodu ich zaplavovania počas vysokých stavov na Dunaji a ochrany pred úmyselným poškodením. Zabezpečiť trvalé zavodnenie obtokového ramena.

  • Stanoviť spôsob využívania územia I. a II. ochranného pásma pre rekreačnú činnosť ako je vodáctvo, poľovníctvo a rybárstvo. Vzhľadom na poznatky o hydrogeologickej štruktúry zvážiť podmienky prejazdu cyklistov cez ostrov Sihoť.

  • Zakázať prejazd nebezpečného nákladu po Devínskej ceste a chemický posyp Devínskej cesty a príjazdových komunikácií na Dlhé Diely, zamedziť zavážanie Mokrej jamy komunálnym a biologickým odpadom.

  • Upraviť činnosť kameňolomu a podmienky prevádzky nakladacieho prístavu.

  • Určiť podmienky užívania záhradkárskej osady a spracovať územný plán zóny pre celú oblasť tak, aby sa vylúčili nejasnosti a konflikty s vlastníkmi nehnuteľností.

Vodárensky zdroj Sihoť je významný zdrojom pitnej vody pre veľkú časť obyvateľstva a je správna jeho primeraná ochrana. Po desaťročiach skúseností je práve teraz priestor na to, aby sa situácia zosúladila s legislatívou s modernými poznatkami získanými prieskumom hydrogeologickej štruktúry ostrova. Vodárensky zdroj je v prevádzke už viac ako 100 rokov a takmer nepretržite je významným zdrojom pitnej vody pre mesto Bratislava. Zo systému studní je možné odoberať takmer 900 l/s vody vyhovujúcej pitnej vody. Od roku 1886 bol sprevádzkovaný verejný vodovod z ostrova Sihoť. Búrlivý rozvoj mesta Bratislava po druhej svetovej vojne si vyžadoval aj viacej pitnej vody. Žiaľ chýbala koncepcia a znalosti o hydogeologickej štruktúre. Ostrov bol prevŕtaný mnohými vrtmi, ktoré neboli zmapované a ani monitorované. Ostrov Sihoť je súčasťou inundácie a pravidelne je zaplavovaný dunajskou vodou. Nevyužívané a nezabezpečené vrty sa stali rizikom znečistenia podzemnej vody pri povodniach, keď sa práve cez ne dostávala znečistená danajská voda priamo do zvodnených vrstiev.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Lokalita je zaujímavá nielen z historického a vodárenského pohľadu ale aj z ekologického. Za bývalého režimu územie patrilo do hraničného pásma a tak ako iné prihraničné územia tam mohla vstúpiť len noha vyvolených. Faktom je, že ojedinelá geologická štruktúra sa formovala storočia . Práve prírodné podmienky sú určujúce pre samotný zdroj. Je to najmä súvis s hydrogeologickým režimom Dunaja, vzťahom medzi hladinou v hlavnom koryte a podzemnou vodou. Kvalitu, najmä príbrežných studní, ovplyvňuje širšie územie, vrátane prípadného znečistenia rieky Moravy a riziká havárií na toku a v inundácií nad ostrovom Sihoť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zvodnené súvrstvie tvorí štrkopiesčitý komplex rôznych hrúbok a zrnitosti. Tie sa vytvorili v dôsledku zmien koryta Dunaja a jeho unášacej sily v minulosti. Ide o prietokový otvorený systém, ktorý aj v prípade znečistenia sa dokáže vrátiť do stabilizovaného stavu. Jedinečnú ochranu štrkopiesčitým vrstvám dáva jemnozrnný komplex náplavov na povrchu, ktoré bránia prieniku znečistenia v prípade povodní alebo iných činností na povrchu.

informačná tabuľa
informačná tabuľa 

Legislatívna ochrana vodárenských zdrojov a filozofia v určovaní ochranných pásiem sa vyvíjala postupne. Neslávne k tomu prispela aj ropná havária v Slovnafte, ktorá zlikvidovala niekoľko zdrojov pitnej vody a dodnes nie je úplne ukončená. Ďalším významným medzníkom bolo obdobie po roku 1989. Zmenila sa majetko-právna situácia na pozemkoch v ochranných pásmách. V ich blízkosti začal boj developerov, k tomu nekompetentné rozhodnutia orgánov verejnej správy, nerešpektovanie platných rozhodnutí, lobing rôznych záujmových elít poľovníkov, rybárov, či záhradkárov. Fakty, ktoré dodnes ohrozujú mnohé vodárenské zdroje pitnej vody. Situácia na ostrove Sihoť nie je výnimkou. Platné rozhodnutie o vyhlásení ochranných pásiem je ešte z roku 2001. O 10 rokov neskôr bol Ostrov Sihoť vyhlásený za chránený areál v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny. Účelom vyhlásenia chráneného areálu bolo zabezpečenie ochrany biotopov európskeho významu: Vŕbovo-topoľové nížinné lužné lesy, dubovo-brestovo-jaseňové nížinné lužné lesy, prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou druhov európskeho významu a druhov národného významu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po desaťročiach skúseností je práve teraz priestor na to, aby sa situácia zosúladila s legislatívou s modernými poznatkami získaných prieskumom hydrogeologickej štruktúry ostrova. Situácia sa nesmie podceniť. Program starostlivosti o les je pre obhospodarovateľa záväzným dokumentom s povinnosťou podľa neho hospodáriť.  Navrhujem, aby návrh Programu starostlivosti o les pre lesný celok Lesy SR na území Vodárenského zdroja Karlova Ves – ostrov Sihoť bol v tejto časti daný na prepracovanie s požiadavkou stanoviť spôsob lesohospodárskej činnosti pre lokalitu vodárenského zdroja Sihoť tak, aby bola zabezpečená v prvom rade ochrana zdroja pitnej vody.

Anna Zemanová

Anna Zemanová

Bloger 
  • Počet článkov:  36
  •  | 
  • Páči sa:  154x

... aby Slovensko zostalo krásnou krajinou s bohatými prírodnými zdrojmiPoslankyňa NR SR, členka Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie; tímlíderka pre životné prostredie strany SaS Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu