Ako sme prišli o tunel pod Dunajom

Autor: Anna Zemanová | 14.5.2014 o 0:32 | (upravené 14.5.2014 o 0:43) Karma článku: 7,15 | Prečítané:  1599x

Na Slovensku sme si dlho a  pokojne snívali svoj sen o vybudovaní železničného tunela pod Dunajom, realizácii projektu Filiálka, či napojení letiska na vysoko-rýchlostnú železnicu ako jedného z prioritných projektov TEN-T 17.  Pôvodný projekt TEN-T 17 obsahoval celkovo tri stavby. V rámci prvej stavby sa mala vybudovať podzemná železnica a tunel pod Dunajom (prepojenie koridorov). Druhá stavba riešila výstavbu železničnej trate na bratislavské letisko a tretia elektrifikáciu železničnej trate z Devínskej Novej Vsi do rakúskeho Marcheggu. Sen o železničnom tuneli pod Dunajom sa rozplynul  začiatkom roka 2013, kedy bol zo strany ministerstva dopravy potichučky zastavený.

Už od roku 2009 Európska komisia realizovala verejné konzultácie ohľadom Novej politiky transeurópskej dopravnej siete TEN-T (sieť cestných a železničných koridorov, medzinárodných letísk a vodných ciest).  Na  realizáciu vybraných dopravných priorít  schválila  v roku 2011 aj  nový finančný  nástroj „Spájame Európu"  s objemom finančného krytia vo výške 50 miliárd EUR.

Návrh Nariadenia Rady EU a Európskeho parlamentu o trasovaní siete TEN-T  od roku 2011, postupne prešiel výbormi, schválením v Rade Európy a bez podstatných zmien koncom roka 2013 aj v Európskom parlamente. V novom Nariadení je  železničné spojenie zadefinované už novou trasou Linz - Wien - Budapest, s vynechaním pôvodnej trasy s tunelom pod Dunajom v Bratislave .  (pozri Coridor1,4,9).  Brusel je tak ďaleko, že opatrné hlasy našej delegácie v Rade EU, nášho eurokomisára, či slovenských poslancov v Európskom parlamente nebolo na Slovensku počuť. Veď komu by sa páčilo pred parlamentnými voľbami v roku 2012, či župnými voľbami  v roku 2013 povedať pravdu, že slovenské transeurópske túžby sa rozplynuli a budeme si ich musieť platiť sami  bez nároku na zdroje z  finančného mechanizmu „Spájame Európu" , a že sa rozplynuli sa aj vďaka ich nešikovnosti?

Príbeh diaľnice D4 je trošku iný, ale aj ten patrí do kategórie transeurópskej túžby. Začal sa v roku 2008, kedy bolo vymyslené, že nultý ochvat Bratislavy sa stane diaľnicou,  ako súčasť základnej dopravnej siete TEN-T. Možno sa aj naši európski vyslanci snažili túto myšlienku do návrhu Nariadenia  presadiť, ale bez reálnych podkladov  to musel byť problém. Totižto až v roku 2012,  na tlak verejnosti, ministerstvo dopravy začalo s prípravou strategického dokumentu  „Nový projekt výstavby diaľnic a rýchlostných ciest - Doplnok č. 3", ktorý mal preveriť opodstatnenosť diaľnice D4.  Papier znesie všetko, aj márnu túžbu presvedčiť, že diaľnica D4  patrí medzi najdôležitejšie európske prúdy diaľkovej dopravy  v základnej sieti TEN-T, a že bude plniť účel zlepšenia cezhraničného  prepojenia v rámci Európskej únie.  Záverečné stanovisko MŽP SR k strategickému dokumentu (január 2014) je ale v tomto postoji zdržanlivé. Tvrdenie, že Bratislava potrebuje diaľnicu okolo mesta  pre odbremenenie dopravy nebolo v strategickom dokumente plne preukázané. Dalo  za pravdu aj pripomienkam verejnosti ohľadom oprávnených  požiadaviek zdokladovať  dopravnú opodstatnenosť  vyťaženosti diaľnice D4,  najmä 10 km tunela v navrhovanej lokalite Vajnory(Rača)-Marianka a prepojenia na rakúsku stranu cez Marchegg. Je také typické pre Slovensko, že namiesto skutočných riešení na zlepšenie dopravnej situácie v okolí hlavného mesta sa plytvá verejnými peniazmi tam, kde to nie je efektívne, len preto, že niekto napíše zaklínadlo TEN-T.

Ak minister Počiatek  nájde odvahu,  tak  o dokumente „Nový projekt výstavby diaľnic a rýchlostných ciest - Doplnok č. 3" bude rokovať Vláda SR a betonárska i tunelárska lobby sa môže začať tešiť. Veď kto by už len mal odvahu preverovať  nejaký dokument, kde sa píše o TEN-T? Alebo kto by rád počul o sebe, že „ kráľ je nahý" ?

Od roku 2009 som poslankyňou Bratislavského samosprávneho kraja. Mám dlhoročné skúsenosti v ochrane prírody a krajinnom plánovaní. Získala som víťaznú cenu LeaDer 2012 Award skupiny ALDE  z Výboru regiónov EÚ  za obhajovanie záujmov verejnosti a za úspešný dialóg s občanmi v oblasti  práva účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia v Bratislavskom regióne.   V SaS zodpovedá za agendu  životného prostredia. Kandidujem do Európskeho parlamentu pod číslom 6.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?